Farárova spoveď
Keď som mal sedem rokov otec mi na moje 8 narodeniny kúpil škatuľku cigariet. Ja som sa ho vtedy spýtal že na čo mi to je keď nefajčím a ani sa nechystám. Fajčiar bol totižto v našej rodine iba on. Vtedy sa zamyslel a povedal mi. " vieš čo synu ja som ti kúpil k tvojim 9 narodeninám krásny darček a tebe sa nepáči. " ja som mu potom odpovedal. "vieš ale otec to je pekný darček ale ja neviem čo s ním budem robiť" on sa ešte raz hlboko zamyslel a na moju odpoveď odpovedal a dodnes si to tak pamätám. "Vieš čo keď to nechceš daj to sem, mne sa to zíde." A mama bola taká istá. Keď som odbalil jej škatuľu plný detskej radosti objavil som podprsenku.
Šťastne sa na mňa usmievala a hneď mi povedala že keby som moc stučnel tak sa mi zíde ale kým som chudý zatiaľ ju bude nosiť ona.
Tie narodeniny si pamätám ako by to bolo včera pred 40 rokmi. Starká mi vtedy darovala protézu po starom otcovi vraj aby som mal príjemnú spomienku. A môj starší brat mi daroval náhrdelník. Bol to môj najkrajší darček aký som od neho dostal. Bola to hrubá šnúra a na nej boli navlečené štople od piva. V tých rokoch veľa pil. No a teraz viete prečo som sa stal farárom?
Bohu vďaka za panáka.
Komentáre
times